Keď sneží, spomíname

Autor: Simona Pazderníková | 2.12.2012 o 17:58 | (upravené 2.12.2012 o 18:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  52x

Krok za krokom. Kráčala po ulici a jediná vyzerala inak. Stopy veľkosti 39, ktoré vyhĺbila boli takmer okamžite zasypané novou vrstvou snehu a zabudnuté. Vločky dopadali na kučeravé vlasy farby augustovej slamy a vytvárali na nich takmer neviditeľnú záclonku. S rukami vo vreckách križovala hlavnú ulicu a vôbec neklopila pred padajúcimi vločkami zrak. Všímala si mäkké žlté svetlo pouličných lámp, rýchlu chôdzu ľudí a blikajúce stánočky s vianočným punčom.

 

Mala to vo zvyku asi tak odvždy. Len na to v poslednej dobe zabúdala. Zabúdala hľadať pokoj a šťastie vo všedných veciach zanedbateľnej veľkosti. Zabudla na dieťa v sebe a príliš sa nechala priľahnúť svetom. Vychutnávala si vôňu mrazu, ktorý jej prechádzal pľúcami a čistil hlavu. Prišla na prechod pre chodcov a čakala na zmenu farby, keď na druhej strany cesty uvidela známu. Stála tam, ovešaná ako vianočný stromček, nervózne prešľapovala z nohy na nohu a pohľadom neústupčivo hypnotizovala panáčika na semafore.

Dva póly jedného magnetu. Dve nemé postavy na semafore. Úplne odlišné a predsa mali niečo spoločné. Každá sa so svojimi problémami vyrovnávala inak. Jedna shoppingovou terapiou – zakopaním a druhá nekonečným analyzovaním – bolestivým oživovaním. Neviem, čo je lepšie...

Zasvietila zelená a pohľady Kučeravej a Maniačky sa stretli v strede cesty. Maniačka sa nervózne a poloneprítomne usmiala a pokračovala smerom k preplnenej zastávke autobusu, zatiaľ čo sa rukou uväznenou v rukavici a zviazanou taškami plnými handier snažila zdvihnúť vyzváňajúci mobil. Každý krok sa skôr podobal boju s gravitáciou a neskutočnou snahou nešmyknúť sa. Kľučkovala davom smerujúcim presne tam, kam ona. Domov a baliť darčeky. Manuálna práca, tá pomáha nemyslieť a to jediné teraz potrebovala. Sadla do autobusu a pri pohľade na prechod si spomenula na Kučeravú. Dlho ju nevidela. Vlastne nevidela ju rok. Presne rok od dňa, kedy sa ich osudy smutne preplietli a zároveň aj rozišli. Závidela jej pokoj a odhodlanie, ktoré z nej sršalo. Ona to všetko schovávala za masku. A kdesi v útrobách seba tušila, že stavia časovanú bombu. Ani netušila ako a zrazu štrkotala kľúčom v zámke svojho bytu na piatom poschodí.

Kučeravá stála na námestí a čakala kamarátku. Dohodli si stretnutie, lebo v ten deň nechcela byť sama. Nasamotárčila sa za celý rok dosť a dnes sa rozhodla skoncovať nadobro s tou časťou seba, ktorá sa trýznila prehrávaním jednej a tej istej spomienky. Bol čas zmieriť sa a pohnúť sa vpred. Všetky veci sa dejú z nejakého dôvodu a ona pochopila, že napriek prázdnu v hrudi nie je jediná na svete. Kamarátka prichádzala a ona sa na ňu usmiala, prvý raz úprimne. V stánku s vianočnými ozdobami si kúpila malého anjelika a rozhodla sa zaniesť ho k pomníku nenarodených. Rozlúčiť sa a nechať ho ísť. Už len to jej chýbalo.

V okne na piatom poschodí svietila sviečka. Maniačka pokojne, pravidelne dýchala a v snoch sa odhodlávala k prvému kroku k uzdraveniu. Stratiť niekoho, koho ľúbite a nemať šancu sa rozlúčiť je najhoršia skúška života. Ona to ale zvládne. Lebo to si s Kučeravou pred rokom sľúbili na onom oddelení v nemocnici. A Kučeravá to dokázala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?